Lekári dajte výpovede!

Autor: Pavol Tauš | 19.9.2011 o 0:37 | (upravené 19.9.2011 o 17:08) Karma článku: 17,53 | Prečítané:  7586x

Dlhé roky patrím medzi tú zvláštnu skupinu ľudí, ktorým keď poviete slovo "lekár", tak mi takmer príde zle. Nie je to dokonca ani otázka veku, ako som si myslel v mladosti. Proste na začiatku boli nejaké zlé skúsenosti, nenatrafil som ako dieťa na tých správnych lekárov, prípadne som bol ja také zlé dieťa, ku ktorému boli lekári prísni. Výsledkom je tak či tak syndróm bieleho plášťa, ktorým trpím. Prejavuje sa to tak, že predstava, že mám navštíviť lekára vo mne vzbudzuje pocity úzkosti a na prípadné vyšetrenie sa chystám aj na 5 pokusov. Obdobie komunizmu sa mi podarilo prežiť bez jediného úplatku. Som veľký odporca korupcie a úplatkov a až do roku cca. 2002 som bol úplne čistý... Možno to bolo aj tým, že som sa lekárom jednak vyhýbal a jednak som nemal žiadne vážne zdravotné problémy. V roku 2002 niekedy v lete som dostal za úlohu strážiť synove deti počas dovolenky. Žiaľ túto úlohu som si nesplnil dobre a vtedy 15 ročný vnuk sa vonku na bicykli takmer prizabil. Koleso mu na vtedajších ešte nechránených koľajniciach vošlo tak nešťastne do koľajiska na priecestí, že ho prehodilo cez riadidlá a po pristáti na zemi mal kadejaké zranenia krvavého aj nekrvavého charakteru.

Ako vážnejšie aspoň z môjho vtedajšieho pohľadu sa javilo najmä to, že kľúčnu kosť mal pri pohľade na hrudníku celú deformovanú a vyzerala ako niečo ako trčiaca palica kolmo od toho pletenca kostí , ktorý je pod krkom. Koža ostala neprerazená. Okamžite som ho naložil opatrne do auta na zadné sedadlá priečne, mobil som vtedy ešte nemal, tak som som s ním šiel do nemocnice ja autom. Jeho bicykel odniesol domov kamarát, ktorý s ním pri nehode bol a ktorý po mňa prišiel ku synovi domov.

V nemocnici bol práve víkend a relatívny pokoj aj na oddelení pohotovosti na traumatológii. Po nejakom čakaní nás prijal lekár a ošetril všetky zranenia. Ohľadom kľúčnej kosti si nebol istý, povedal, že by sa to malo operovať, ale že to skúsi napraviť a dá sa na to pevný elastický preväz v tvare osmičky. A že keď sa to zrastie zle, tak sa to rozbije a odoperuje. Tlakom ruky, za celkom nepríjemného vzlykania vnuka to napravil a poslal nás na sadrovňu.

Na sadrovni sme boli jediní. Sadli sme si a poslušne čakali. Po dosť dlhom čase sa objavil teraz už pre mňa v spomienkach veľmi nepríjemne vyzerajúci muž v bielom, ťažko povedať, či to bol lekár alebo niečo iné. Zobral do ruky papier a pozrel sa na neho.

"Poďte dnu, chlapec, nech ostane na lavičke." povedal mi dosť úsečne.

Vošiel som dnu, zavrel za mnou dvere a sadol si na stoličku za klasickým kancelárskym stolom. Ja som ostal stáť.

"Sadnite si." povedal mi. Tak som si sadol.

"Vy ste chlapcov dedo?"

"Áno." povedal som.

"Tá fraktúra Claviculy, to keď mám obviazať, to mi bude dlho trvať. Ja musím ísť teraz na Geriatriu, mi volali, mám tám dvoch pacientov na preväzovanie. Budete tu musieť s chlapcom počkať, kým sa vrátim. To bude asi hodina." povedal a pozrel sa na mňa brutálne výslovným pohľadom.

Nikdy som ešte nemal takú skúsenosť, ale v tom pohľade bolo povedané všetko. On podľa diagnózy dobre vedel, že to chlapca strašne bolí. Aj bolelo, lebo bol celý bledý a celú dobu stonal. V tej chvíli ma odniekiaľ osvietilo a hneď som vybral peňaženku. Chlap mal na stole dva diáre, z peňaženky som vybral 200 SK, čo bolo podľa mňa v tej dobe slušný peniaz. Vložil som tú dvojstovku do diára a zavrel som ho.

"Keď Vás môžem poprosiť, chlapca to veľmi bolí,  nedalo by sa to teraz urobiť, kým pôjdete na tú geriatriu?"

Chlapík sa zaškeril a poslal ma po vnuka a mňa poslal von. O 15 minút to bolo hotové a bolo to urobené naozaj dobre. Vnuk sa hneď cítil lepšie a šli sme spokojne domov.

Keď trpíte Vy alebo Vaši blízki, asi aj najväčší moralizátor by možno urobil to isté čo ja. Ale na dôvere v slovenské zdravotníctvo mi to nepridalo.

Odvtedy prešli roky a dnes čítam v novinách, že priemerný plat lekára je 3300 euro. Ďalšie noviny píšu, že lekári budú štrajkovať za ešte vyššie platy. Že ohrozia životy pacientov, aby dosiahli zvýšenie platov. Moji známi, aj tí čo si ich vážim vravia, že nech idú do čerta takíto lekári. Nech príjmu ich výpovede a namiesto nich nech vezmú ukrajinských lekárov, ktorí chcú robiť za polovičné mzdy. Ďalší sused mi vraví, že lekári su nenažrané svine, len berú úplatky a nemajú dosť. Pozná vraj niekto chudobného lekára? Čo nemá rodinný dom?

A ja sa musím teraz lekárov zastať. A nebudem sa tváriť, že píšem len o rečiach z druhej ruky. Musím sa priznať, že moja vnučka je už lekárka. Je 4 roky po škole. Rozhodla sa medicínu študovať, lebo odmalička chcela pomáhať ľuďom. Nešla to študovať pre peniaze, ani kvôli úplatkom. Už samotné štúdium bolo náročné. Hneď v prvom ročníku sa vyhodilo 30 percent študentov na skúške z anatómie. Pamätám keď sa vnučka na tú skúšku učila, tak si sadla ku mne a dokázala hodinu vkuse ukazovať všetky nervy, svaly, cievy a neviem čo ešte na obyčajnej, mojej ľudskej hlave a každú túto vec pomenovala dvoj aj troj slovným latinským výrazom. Nezapamätateľné výrazy v kvantite stoviek slov. Televízna súťaž, kde sa rodiny učili zapamätať názvy štátov a priradiť k nim vlajku a na prípravu mali týždeň sa mi zrazu zdala ako detská hra.

Nikto kto vyštudoval medicínu nie je hlupák, bez ohľadu na to aké majú títo ľudia morálne a charakterové vlastnosti, sú to múdri ľudia. Medicína sa ako jedna z mála škôl nedá študovať externe. Teda vedomostná úroveň absolventov je veľmi homogénna. Medicína sa rovnako takmer nedá študovať po známosti. Je jedno, že máš deda super chirurga, keď na to nemáš, tak ťa nejaký pedagóg tak, či tak vyhodí. Nikto si nevezme na tričko pustiť do praxe nejakého blázna.

To že v slovenskom zdravotníctve je korupcia je jasné. A vzniká to už na lekárskych fakultách. Už tam sa študenti delia na skupinky. Sú tam mladí muži, ženy. Každý má nejaké motivácie, sny, túžby. Niekto pomáhať ľudom a vidieť šťastnú tvár uzdraveného pacienta. Niekto iný kongresy, honor, peniaze bez ohľadu na to ako prídu.

Ešte k tej mojej vnučke. Len vďaka nej dnes podporím lekárov. Ona po škole uvažovala kam si dá žiadosť, na aké oddelenie. Mohla si dať hocikam, väčšina oddelení v tej dobe potrebovala lekárov. Radil som jej detské alebo očné alebo plastickú chirurgiu. Ona si vybrala onkológiu. Keď som to počul prvýkrát, nechápal som to a odhovárali sme ju. Ale nedala sa. Dnes tam robí štvrtý rok. Na lôžkovom oddelení vo fakultnej nemocnici.

Jej plat je presne 603 eur v čistom. Po 4 rokoch praxe. Každý deň vstáva o 5 30 hod, o 6 00 ide z domu. Pred 7 00 už musí byť prezlečená a začína jej pracovný deň. Počas dňa urobí vizity, odbery, kadečo možné, narába s nebezpečnými látkami - chemoterapeutikami. Keď by niektorá pracovníčka bola tehotná musí to vedieť  skôr, nakoľko by musela okamžite prestať pracovať s týmito chemickými látkami. Aj preto má toto pracovisko status - rizikové. Počas dňa urobí niekedy aj 6 príjmov, čo neviem čo je, ale vraj to nie je vôbec ľahká vec. Niekedy, keď nás príde večer po práci pozrieť, tak sa jej pýtam čo mali na obed a ona mnohokrát povie, že na obed nestihla ísť, že bolo toľko práce. Pritom má obed zaplatený a platí si ho mimo plat. V práci končí oficiálne o 15 00, ale ešte nikdy som ju nevidel odísť z práce o tomto čase. Chodí z nemocnice o pol štvrtej, štvrtej, niekedy aj o pol piatej. Kým nie je urobené všetko, čo treba. A toto nie je len o mojej vnučke. Má tam aj kolegov, kolegyne o ktorých vraví, že pracujú rovnako obetavo. Má tam aj kolegu, čo sám od seba pomôže a príde urobiť príjem, aj keď nemusí. A väčšina tých lekárov sa na pacientov usmieva, keď sa dá.

Vraj sa však nedá vždy usmievať. Koľko krát majú na lôžkach pacientov jednoduchších rozumovo, ktorí nechcú počúvať, nechcú chápať. Koľko krát majú na lôžkach pacientov z rómskej komunity. A to sú rovnocenní pacienti. Tiež im musíte všetko vysvetliť, poučiť ich, pýtať si súhlas, desať krát im opakovať čo chcete. A lekár nemôže byť rasista. Keby bol, tak sa zblázni, lebo na každom oddelení je denne veľa takýchto pacientov. A túto prácu a tento plat niekto z nás lekárom závidi? Ja teda nie.

Ešte keď som nevidel do tematiky bližšie vravel som vnučke, že prečo ona nechodí niekam von sa zabaviť v piatky večer, v soboty. Lebo ona príde domov z práce a spí. A vždy vraví, že nemá peniaze. A ja jej vravím, že veď sa nedá, že by si poobede alebo večer ešte robila niečo okolo medicíny súkromne? A ona, že asi sa to ani nedá a ani nevládze, že je psychicky vyčerpaná. A ten plat má ozaj nízky. Z toho platu dá 250 euro na byt, ďalšie peniaze na stravu, telefón, MHD, internet, ďalšie bežné výdavky a neostane jej nič. Keď chcela ísť v lete na dovolenku k moru, jednak nemohla ísť v hlavnej sezóne, lebo nedostala dovolenku, ale šla v septembri. Na dovolenku si musela požičať od svojich rodičov.

Úplatky nepýta, úplatky neberie. Len raz sa jej stalo, že jej jedna babka dala do vrecka 100 euro. Aj tie jej hneď vrátila a povedala, že tu sa to nerobí. Pýtal som sa vnučky, ako je to s úplatkami v nemocnici.

Povedala mi:

"Na onkológii asi neberie nikto. Horšie je to na Chirurgii alebo Ortopédii. Tam majú niektorí lekári tajné zošity a keď príde niekto za nimi osobne, tak ho berú bokom a píšu si čísla na mobil a už sa to potom dohaduje nejak mimo pracovnej doby. Každému na oddelení je jasné, že keď napríklad príde primár odoperovať niečo, čo bežne neoperuje, že to je asi uplatené. Najmä keď kvôli operácii zruší účasť na kongrese v Barcelone a pošle tam zástupcu..."

Priatelia nedá sa tu napísať všetko, čo by som chcel. Skúsme chápať aj my našich lekárov. Neberú úplatky všetci a nemajú všetci veľké platy. Koľko ľudí na iných pozíciách má nezaslúžene vyššie platy ako lekári. Zoberme si ako príklad právnikov. Ja som právnik. Aké majú platy sudcovia? Aké majú platy prokurátori? Minimálny nástupný plat je 2000 euro, trinásty, štrnásty plat, odmeny...Títo si to zaslúžia? A lekári nie?

Čo zdravotné sestričky, sanitári, zdravotní bratia? Aj títo ľudia sa o nás starajú.

Preto som vnučke povedal. Daj výpoveď! Nech Vám zvýšia plat. A ak to je problém pre štát a pre spoločnosť, tak nech sa potom rieši, aby sa viac dbalo na odhaľovaní korupcie v zdravotníctve. Nech sa tí, čo berú úplatky boja. Nie je možné, že každý vie, že je tu korupcia a za celé roky sa objaví sem tam jeden dva prípady korupcie, ktoré sa skončia podmienkou. To je nonsens. Treba vyvolať tlaky. Hoci aj za cenu zvýšenia platov. Nech sa zvýšia platy aj učiteľom, aj zdravotným sestrám, nech sa zvýšia platy každému poctivému človeku, čo si to svojou prácou zaslúži. A nech sa naopak štát snaží hľadať čierne peniaze, čo mu utekajú. Ročne je to odhadom 4 miliárd eur... To by teda bola hostina...

Preto sa nebojte slušní lekári a dajte výpovede! Aj keď za tým celým je asi len nejaká odborárska hra...Ale možno prinesie aj niečo dobré.

P.S. Ďakujem všetkým, ktorí sa mi ozvali po mojom minulom príspevku. Ospravedlňujem sa vopred za nie veľmi odborné poňatie tejto lekárskej tematiky, bolo to skôr pocitové ako faktické. Majte sa krásne. Keby niečo, tak Facebook: Pavol Tauš

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?