Nedávno som bol pozvaný na svadbu mladej advokátky. Na svadobnej hostine som mal možnosť po dlhej dobe stretnúť aj troch mladých mužov, ktorí s nevestou chodili na VŠ. Všetci traja sú členovia KDH. Prvý sa na aktivitách strany zúčastňuje len minimálne tj. napr. len ako člen volebnej okrskovej komisie, inak pracuje ako VŠ pedagóg na právnickej fakulte. Ostatní dvaja sú na činnosti strany priamo aktívni. Jeden pracuje ako advokát, druhý ako št. úradník na komunálnej úrovni. V strane sa zúčastňujú na kadejakých výletoch organizovaných pre mladých na Ďumbier a podobne. Ďalej sú aktívni na okresnej úrovni, snažia sa o dobré meno strany, sú aktívni v katolíckych organizáciách a tak ďalej. Osobne sa poznajú s aktérmi o ktorých je reč v tomto blogu. pokračovanie článku
V 90 tych rokoch sa rozdal majetok Slovenskej republiky do rúk kamarátov politikov. Fungovalo to celkom jednoducho. Nemusel si mať ani korunu, stačilo sa poznať s tým správnym politikom. Býval si v bytovke a jazdil na Škode 105. Dostal si úver z banky. Dokonca si ho ani nemusel splatiť. Takto sa prihrávali kamarátom obrovské fabriky, menšie fabriky, družstvá, menšie prevádzky...Za desatinové ceny oproti nie trhovej hodnote, ale niekedy len účtovnej hodnote. Kúpil si si fabriku, čo teraz s ňou? Čo sa dalo predať, napríklad drahé strojové zariadenia, sa rozpredalo, čo sa nedalo, sa predalo o pár rokov neskôr. Ale zarobili sa na tom peniaze snov. Z čašníkov sa stali miliardári. Politická zodpovednosť sa vtedy ešte nevyvodzovala. Trestnoprávna? Star-trek. pokračovanie článku
Dlhé roky patrím medzi tú zvláštnu skupinu ľudí, ktorým keď poviete slovo "lekár", tak mi takmer príde zle. Nie je to dokonca ani otázka veku, ako som si myslel v mladosti. Proste na začiatku boli nejaké zlé skúsenosti, nenatrafil som ako dieťa na tých správnych lekárov, prípadne som bol ja také zlé dieťa, ku ktorému boli lekári prísni. Výsledkom je tak či tak syndróm bieleho plášťa, ktorým trpím. Prejavuje sa to tak, že predstava, že mám navštíviť lekára vo mne vzbudzuje pocity úzkosti a na prípadné vyšetrenie sa chystám aj na 5 pokusov. Obdobie komunizmu sa mi podarilo prežiť bez jediného úplatku. Som veľký odporca korupcie a úplatkov a až do roku cca. 2002 som bol úplne čistý... Možno to bolo aj tým, že som sa lekárom jednak vyhýbal a jednak som nemal žiadne vážne zdravotné problémy. V roku 2002 niekedy v lete som dostal za úlohu strážiť synove deti počas dovolenky. Žiaľ túto úlohu som si nesplnil dobre a vtedy 15 ročný vnuk sa vonku na bicykli takmer prizabil. Koleso mu na vtedajších ešte nechránených koľajniciach vošlo tak nešťastne do koľajiska na priecestí, že ho prehodilo cez riadidlá a po pristáti na zemi mal kadejaké zranenia krvavého aj nekrvavého charakteru. pokračovanie článku
Som zúfalý starý muž. Možno je to dokonca už aj nejaká psychická porucha súvisiaca s vekom, ale nedokážem prehrýzť nespravodlivosť, ktorá sa šíri okolo nás. Znie to ako hlúpy gýč, ale myslím to úprimne. Som vyštudovaný právnik, ale týmto povolaním som sa počas života živiť nemohol, aj keď to bol môj sen. Od mladosti som túžil mať možnosť pomáhať tej správnej strane sporu. V podstate to bolo od začiatku naivné, kedže právnik stojí na oboch stranách sporu, je teda jasné, že minimálne jeden z týchto právnikov háji zlo. pokračovanie článku
Som občiansky aktivista. Som dôchodca. Rozhodol som sa využiť voľný čas v prospech poukázania na menšie alebo väčšie problémy, ktoré trápia občanov. Nie som politicky aktívny a nemám žiadneho obľúbeného politika ani politickú stranu. Zaujímam sa o občianske práva a ich uplatňovanie v živote.
pavol.tausgmail.com
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
